2. Svetova vojna = zločin kapitalizmu

Len 71 rokov po skončení 2. svetovej vojny z vyše 60 miliónov  obetí prežívame obdobie úmyselného zvyšovania medzinárodného napätia a pokusov zmanipulovania más do ďalšej veľkej vojny proti Rusku. Za týmto účelom nadnárodný kapitál cez jeho vlastné média a ním dosadenými politikmi sa snažia nielen klamstvami o súčasnom politickom dianí ale aj  prekrúcaním a falšovaním histórie mobilizovať masy „nepriečiť sa„ príprave  ďalšej veľkej vojny v Európe, vojny NATO proti Rusku. Aby sme pochopili príčiny „potreby“ ďalšej vojny pre medzinárodný kapitál je dôležité vracať sa do histórie a analyzovať príčiny 2. svetovej vojny. Súčasní kapitalistický ideológovia zjednodušujú príčiny 2. svetovej vojny na Hitlera a jeho spolupáchateľov a zamlčujú príčiny vzniku fašizmu na začiatku 30tich rokoch minulého storočia. Zodpovednosť za vznik fašizmu však nemôže byť zvalený na niekoľko jednotlivcov. Už Friedrich Engels analyzoval že „násilie bolo v každej etape dejinného procesu dôsledkom hospodárskych pomerov a rozhodne nie ich príčinou“.*  Svetová hospodárska kríza ktorá vrcholila v Októbri 1929 po krachu na Newyorskej burze viedla k masovej nezamestnanosti a chudobe nevídaných rozmerov ktoré tvorili živnú pôdu pre vznik fašizmu. Príčinou tejto hospodárskej a sociálnej katastrofy bola nadvýroba. Napríklad v USA koncom 20tich rokoch cena za obilie klesla tak hlboko, že farmári kúrili obilím, lebo to bolo lacnejšie než kúriť uhlím hoci tisíce ľudí hladovalo. V tejto kríze nemeckí priemyselníci vsadili na Hitlera a zbrojenie za účelom „prerozdelenia“ trhov a zdrojov surovín. Od r. 1929 presadzuje združenie nemeckých priemyselníkov  Nemecka „neobmedzenú moc kapitalistov, odbúravanie sociálneho poistenia, obmedzovanie vplyvu štátu na mzdy, znižovanie daní pre veľkopodnikateľov“.**

Konsortium nemeckých priemyselníkov, medzi nimi, Vôgler, Flick, Krupp, v. Schnitzler, Bisch a Schacht darovali Hitlerovi niekoľko miliónov mariek a tak dopomohli mu k moci. Bez tejto podpory by sa Hitler nebol dostal k moci. Nadvýroba potravín a spotrebného tovaru ako i masová nezamestnanosť a nesmierna chudoba viedla Hitlera a nemeckých priemyselníkov k masívnemu zbrojeniu ktoré vyústilo v 2. svetovej vojne. Bol to nevyhnutný vývoj spoločnosti ktorej vrcholový princíp je hospodársky rast a nie blaho ľudstva. Neobmedzený rast v obmedzenom priestore nevyhnutne vedie k vojne a k zničeniu nadvýroby vo vojne a tým k „regenerácii“ trhu, t.j. vytvorenia podmienok pre nový hospodársky rast. Preto 2. svetová vojna bola výsledkom ideológie kapitalizmu a treba ju tak otvorene hodnotiť ako zločin kapitalizmu.

Podobnosť situácie  pred 2. svetovou vojnou a dnešnou je očividný. Hospodársky rast a nie blaho ľudstva je hlavným cieľom dnešnej spoločnosti. Nadvýroba, nezamestnanosť, masívne stupňovanie zbrojenia, znižovanie daní pre veľkopodnikateľov,  presun vojsk NATO, včítane nemeckých,  na ruské hranice, provojnová propaganda masových médií, demonizácia Ruska sú neodvrátiteľné javy. Tak ako v 30tich rokoch minulého storočia tak i dnes opozícia ku kapitalistickej forme hospodárstva je povolená len v rámci vládnucimi kruhmi povolenom ráme. O tom svedčí zákaz komunistických strán na Ukrajine, Poľsku, v Baltských krajinách ako i zákaz „popierania zločinov komunizmu“ na Slovensku. Tí ktorí dnes varujú pred 3. svetovou vojnou sú opäť na okraji spoločnosti v tieni kapitálom a jeho lokajmi v politike ovládanej spoločnosti. História sa opakuje, ľudstvo sa zdá byť nepoučiteľné.